MPM je výskumný projekt, ktorý hodnotí zdravie mediálnych ekosystémov v Európe a identifikuje hrozby pre pluralitu a slobodu médií. Používa 20 indikátorov a viac než 200 premenných na krajinu a sleduje štyri oblasti: fundamentálnu ochranu, trhovú pluralitu, politickú nezávislosť a sociálnu inkluzívnosť. Európska komisia ho zároveň označuje za vedecký diagnostický nástroj, ktorý sa vykonáva nezávisle a transparentne v spolupráci s expertmi v každej krajine.

„Regionálne rádiá majú nezastupiteľné miesto v tom, ako ľudia prežívajú svoj región. Nie sú to len stanice, ktoré vysielajú do konkrétneho územia. Sú to médiá, ktoré rozumejú svojmu prostrediu, jeho témam, náladám aj špecifikám. Vedia veľmi prirodzene spájať servis, informácie, hudbu a lokálnu identitu do formátu, ktorý je ľuďom blízky a dôveryhodný,“ hovorí Dušan Vančo, člen rady Asociácie rádií Slovenska a riaditeľ Trnavského rádia.

Práve v tomto je sila rádia na lokálnej úrovni. Veľké celoštátne médiá dokážu zachytávať široký obraz krajiny, ale len regionálne a lokálne rádio vie pravidelne a prirodzene hovoriť o živote konkrétneho miesta. Vie, čo ľudí v danom regióne trápi, čo ich teší, čo riešia samosprávy, školy, kultúrne centrá, športové kluby či miestne komunity. Pozná nielen geografiu územia, ale aj jeho atmosféru, jazyk, zvyky, tempo a každodennosť.

Dôležitý je aj kultúrny rozmer. Centrum pre mediálny pluralizmus a slobodu médií pri Európskom univerzitnom inštitúte pri predstavení tejto analýzy uviedlo, že lokálne médiá sú definované vzťahom k priestoru, kultúre, identite a jazyku konkrétneho miesta, zatiaľ čo komunitné médiá sa orientujú na potreby a záujmy konkrétnych komunít. To je veľmi presné pomenovanie úlohy, ktorú rádiá na tejto úrovni zohrávajú. Nie sú len nosičom obsahu. Sú médiom blízkosti, dôvery a prirodzeného ukotvenia v reálnom živote svojich poslucháčov.

„Komunitné médiá majú osobitnú hodnotu v tom, že vytvárajú priestor pre hlasy, ktoré by inak mohli zostať nevypočuté. Pomáhajú budovať spolupatričnosť, dávajú priestor menším skupinám, lokálnym iniciatívam aj témam, ktoré sú pre ľudí dôležité v ich bezprostrednom okolí. Komunitné rádio nie je len o obsahu. Je aj o vzťahu, dôvere a pocite, že niekam patríme,“ uvádza člen rady ARS Andrej Brník z komunitného rádia AETTER.

To je dôležitá správa aj pre dnešné slovenské prostredie. V čase, keď je mediálny priestor stále viac formovaný globálnymi platformami, algoritmicky distribuovaným obsahom a centralizovanou výrobou obsahu, rastie hodnota médií, ktoré zostávajú blízko ľuďom.

„Kvalitný mediálny ekosystém stojí aj na silných regionálnych, lokálnych a komunitných médiách. Prinášajú znalosť prostredia, ľudský rozmer a schopnosť pomenovať témy, ktoré sú pre konkrétnych poslucháčov naozaj dôležité. Preto význam regionálnych a komunitných rádií považujeme za veľmi dôležitý,“ približuje prezident Asociácie rádií Slovenska Ivan Antala.

Osobitne dôležitý je aj kultúrny a hudobný rozmer týchto rádií. Práve na regionálnej a lokálnej úrovni dostávajú priestor miestni interpreti, malé festivaly, komunitné podujatia, regionálne tradície, jazykové špecifiká či príbehy, ktoré by vo väčších médiách často vôbec nezazneli. Rádio tak nie je len médiom informácie, ale aj médiom kultúrnej pamäte a každodennej identity. Pomáha držať pri živote to, čo robí jednotlivé regióny rozpoznateľnými a jedinečnými.

Asociácia rádií Slovenska je presvedčená, že budúcnosť rádia na Slovensku nemožno rozmýšľať len cez najväčšie stanice a celoštátny zásah. Plnohodnotný rádiový ekosystém musí zahŕňať aj segment, ktorý je najbližšie ku komunitám, mestám, obciam a regiónom. Práve odtiaľ totiž často prichádza obsah, ktorý má pre ľudí najbezprostrednejšiu hodnotu.

Regionálne, lokálne a komunitné rádiá tak zostávajú nenahraditeľnou súčasťou mediálnej krajiny. Nie preto, že by boli menšou verziou veľkých médií. Ich hodnota je iná. Sú bližšie k ľuďom, bližšie k miestam, bližšie k miestnej kultúre, hudbe aj ku každodennému životu komunít, ktoré oslovujú. A práve v tom spočíva ich jedinečný význam, ktorý dnes potvrdzujú nielen skúsenosti poslucháčov, ale aj aktuálne európske dáta a odborné analýzy.

„Budeme radi, ak sa aj regionálne, lokálne a komunitné rádiá budú ešte viac zapájať do spoločnej odbornej diskusie o budúcnosti rádia na Slovensku. Ak majú záujem byť súčasťou tejto debaty, v ARS ich radi privítame. Sme presvedčení, že čím širšie bude naše profesijné zastúpenie, tým silnejšie bude vedieť hovoriť za rádio ako médium, ktoré má stále veľký spoločenský význam,“ uzavrel prezident Asociácie rádií Slovenska Ivan Antala.

O Asociácii rádií Slovenska (ARS)

Asociácia rádií Slovenska (ARS) združuje komerčných vysielateľov a reprezentuje záujmy súkromného rozhlasového sektora na Slovensku. Už viac ako 30 rokov sa zameriava na podporu a rozvoj moderného a zodpovedného vysielania, presadzovanie odborných stanovísk pri tvorbe mediálnej politiky a budovanie pozície rádia ako dôveryhodného a inšpiratívneho média s významnou úlohou v spoločnosti. Pod súčasným názvom ARS funguje od roku 2020, pričom pôvodná Asociácia nezávislých rozhlasových staníc Slovenska (ANRS) vznikla už v roku 1992. Členovia ARS tvoria až 96 % podiel na počúvanosti slovenského komerčného rádiového trhu, pričom na celkovom trhu majú na počúvanosti podiel 70 %.